Zimný štadión Ondreja Nepelu - Oficiálny web

Narodený: 18. 3. 1922, Brezno

Zomrel: 3. 7. 1998, Banská Bystrica

Hráčska kariéra:

1938 - 1941 SŠK Kežmarok

1941 - 1942 HC Tatry Poprad /2. miesto na majstrovstvách Slovenska/

1942 - 1948 VŠ Bratislava

1948 - 1957 Sokol NV, Slovan, ČH a Iskra Smrečina Banská Bystrica

Trénerská kariéra:

1952 - 1973 Sokol NV, Slovan, ČH a Iskra Smrečina Banská Bystrica

/dospelí, dorastenci, žiaci/

Funkcie:

1968 - 1988 člen predsedníctva VZĽH ÚV ČSZTV /predseda komisie rozvoja

ľadového hokeja, neskôr predseda organizačnej komisie/

1973 - 1990 predseda VZĽH Stredoslovenského KV ČSZTV

1986 - 1988 predseda hokejového oddielu TJ Iskra Smrečina Banská Bystrica

1983 - 1988 člen SÚV ČSZTV

1973 - 1983 podpredseda Stredoslovenského KV ČSZTV

1971 - 1988 predseda, neskôr podpredseda TJ Iskra Smrečina Banská Bystrica

1954 - 1990 poslanec MsNV v Banskej Bystrici, niekoľko volebných období

predseda komisie telovýchovy a športu

Ocenenia:

Rad Slovenského národného povstania /1946/, Zaslúžilý tréner /1972/, Medaila Dr. Miroslava Tyrša /1982/, Chaloupeckého medaila / 1987/, Za rozvoj Stredoslovenského kraja /1977/, Čestný člen SZĽH /1997/, Cena primátora mesta Banská Bystrica za rok 1997 /1997/, Zlatá Jánského plaketa /1989/

Patril medzi prvých Slovákov s trénerskou kvalifikáciou, preto sa už v roku 1952 stal členom užšieho vedenia trénerskej rady Sekcie ľadového hokeja ČOS v Prahe. Budúcnosť hokeja videl v práci s mládežou a vo výstavbe ľadových plôch. Stal sa trénerom prvých banskobystrických mužstiev dorastencov a neskôr žiakov. Ako krajský funkcionár podporoval rozvoj hokeja v rámci športových hier mládeže. Aktívne sa zapojil do výstavby umelej ľadovej plochy, ale aj do jej zastrešenia, ale nechýbal ani pri výstavbe prírodných klzísk. Dlhé roky pracoval v klube, v kraji i ústredí. Hokejové hnutie vnímal ako jednu rodinu. Spájal výkonnostný hokej s masovým, ústredie s regiónmi a klubmi. Uznaním jeho práce v hnutí bola voľba do predsedníctva VZĽH ÚV ČSZTV. Podieľal sa pri tvorbe koncepčných materiálov. Skúsenosti trénera a funkcionára ideálne skĺbil ako dlhoročný vedúci juniorského mužstva do 20 rokov. Vrchovatou mierou prispel k tomu, že história majstrovstiev sveta v tejto kategórii sa začala písať na Horehroní – v Banskej Bystrici a vo Zvolene. Vždy vystupoval ako charizmatická, stmeľujúca osobnosť. Vážil si a oceňoval prácu svojich spolupracovníkov. Stál pri nich v dobrom i zlom. Mnohí aj po rokoch uchovávajú jeho listy plné úcty, pokory a pekných myšlienok. Priateľstvo, súdržnosť, úctu k súperovi , solidaritu a vzťah k hokeju, ktoré si osvojil ako hráč, usiloval sa prenášať na ďalšie generácie.