Zimný štadión Ondreja Nepelu - Oficiálny web

Narodený: 27. apríla 1946 v Bratislave

Hráčska kariéra:
Slovan Bratislava (1957/80 a 1982/83), HK Bučina Zvolen (1981/82)

Trénerska kariéra:
1983/84 hrajúci tréner v HK Nové Zámky, 1985 – tréner I. triedy, 1984/85 – hrajúci tréner HK Piešťany, HC Burgau (Nem.) – hrajúci tréner (1992 – koniec aktívnej hráč skej činnosti), tréner dorastu Slovanu i Danubie Bratislava, pôsobenie vo Švajčiarsku (HC Saasgrund) a naposledy v Taliansku

Najvyššia ligová súťaž:
Odkrútil v nej 16 sezón, odohral 532 stretnutí (po Dzurillovi 571 a Ujvárym 544 tretí najvyšší počet štartov v drese Slovana) a dal v nich 62 gólov! Kapitán majstrovského tímu Slovana v sezóne 1978/79! 1973 - vyhlásený za najlepšieho pravého obrancu ligy.

Reprezentácia:
V reprezentačnom drese ČSSR odohral 86 zápasov, strelil v nich 5 gólov.

Najväčšie úspechy:
Štartoval na štyroch MS, v roku 1972 sa tešil v Prahe z titulu majstra sveta, MS 1973 bronz a MS1974 striebro – ako jediný Slovák z hráčov v čs. reprezentácii, MS 1979 - striebro.

Po útočníkovi Milanovi Mrukviovi druhý najstarší z kádra trénera Laca Horského bol už vtedy majstrom sveta z pražského šampionátu 1972, no bratia Marián a Peter z hviezdneho útočného tria Šťastných mali v kapse dve zlaté medaily z MS 1976 a 1977. "Gulino", ako znela jedna z prezývok žulovo tvrdého obrancu, bol však aj v tíme s úžasným kolektívnym duchom a plnom veľkých individualít prirodzenou autoritou. Nesmierne náročnou na seba a zodpovednou voči mužstvu, čo nekompromisne prenášal na spoluhráčov. Popri výbornej hre telom pútal pozornosť skvelými vypichovačkami – tzv. rybičkami ako dôsledok výborného "čítania hry" súpera. Do zápasu vždy vkladal celé srdce a ako ozajstný bojovník sa nebál žiadneho protivníka. V belasom drese Slovana odkrútil s výnimkou ročníka 1980-1981 (LB Zvolen) 25 sezón, z toho 16 v najvyššej čs. súťaži. V rámci nej odohral 532 zápasov (62 gólov).
 
Jeho prehľad, nasadenie, dôraz využili tréneri čs. reprezentácie na štyroch svetových šampionátoch (1972, 1973, 1974 a 1979), keď hneď prvý ozdobil v Prahe titulom (spolu so slovanistami Tajcnárom, Nedomanským a Haasom). Trpká je Milanova spomienka na leto 1974, keď ho cestou na reprezentačné sústredenie v Nemecku vysadili na hraniciach (spolu s Jiřím Bublom) s vykonštruovaným obvinením úmyslu emigrácie... Aj preto štart na MS po piatich rokoch a klubový titul v roku 1979 boli pre Milana Kuželu veľkou satisfakciou. Mimochodom, bodku za hráčskou kariérou dal až ako 46-ročný hrajúci tréner v nemeckom HC Burgau. Trénoval aj dorast Slovana, Danubie, neskôr vo Švajčiarsku a naposledy v Taliansku, kde v malom miestnom klube sa staral takmer o všetko sám. Srdce Milana Kuželu bije stále pre hokej.