Zimný štadión Ondreja Nepelu - Oficiálny web

(1717- 1725)
Oválna loď kostola je zaklenutá kupolou. V interiéri bohatá baroková výzdoba.

Jednoloďový barokový kostol z prvej štvrtiny 18. stor.

Postavený podľa plánov cisárskeho architekta G.B.Martinelliho v r. 1753 až 1756. V 19. stor. snemová budova uhorských stavov. Dnes sídlo Univerzitnej knižnice.

Narodil sa v nej prešporský mešťan Andreas Segner, bohatý obchodník so šľachtickým titulom. Preslávil sa vynálezom tzv. Segnerovho kolesa(1750), ktoré využíva reakciu vodného kolesa.

V 17. stor. niekoľkokrát upravovaná a nadstavovaná, naposledy v renesančnom slohu.

Spomína sa v r. 1620 v súvislosti s prístavbou polvalcových rizalitov a úpravou nového portálu.

Pôvodný malý evanjelický kostol z r. 1659. V r. 1672 pridelený uršulínkam. Kláštor pristavaný v polovici 17.stor.

Neskororenesančný veľký evanjelický kostol, postavený v r. 1636 až 1638. Od r. 1672 patrí jezuitom. V interiéri je jedna z najkrajších rokokových kazateľníc s reliéfmi od Ľ.Godeho (1753).

Bohoslovecký seminár, v minulosti navštevovaný slov. národnými dejateľmi.

Postavené r. 1626, dnes sídlo Rímsko- katolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty.

Postavená v r. 1311. Vnútro je pôvodné gotické, fasáda klasicistická.

Jednoloďový gotický kostol z 1. Polovice 14. stor. Výrazne prevýšená päťboká vežička s bohatou sochárskou výzdobou (okolo 1400).

Začal sa stavať asi v tretej štvrtine 13. stor. Jednoloďový, má románsko- gotický portál a masívne obvodové múry.

Primaciálny palác – Stará radnica – Hlavné námestie – Jezuitský kostol – Kostol a kláštor františkánov – Mirbachov palác – Michalská brána – Pálffyho palác – Academia Istropolitana – Katedrála sv. Martina – Bratislavský hrad

Oblasť na západ od Bratislavy, Záhorie, je malebná krajina medzi riekou Moravou a Malými Karpatmi. Sú tu pôvabné mestečká, rázovité dediny, ale aj honosná architektúra. Mestečko Šaštín – Stráže je známe púťami, ktorých história siaha až do roku 1564, kedy si podľa legendy zbožná pani Angelika vymodlila od Sedembolestnej Panny Márie stratenú lásku a úctu svojho manžela, šaštínskeho zemepána Imricha Czobora.

Romantický Smolenický zámok, pôvodne stredoveký hrad, bol prebudovaný koncom 19.stor. Dnes je majetkom Slovenskej akadémie vied. Jeho krásne okolie je vhodné na turistiku. Za návštevu určite stojí jaskyňa Driny, jediná prístupná jaskyňa v okolí Bratislavy.

Národná kultúrna pamiatka. Patrí k najnavštevovanejším na Slovensku. Vo východnej časti Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá stál už v polovici 13. Storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnucej sa od Bratislavy až po Žilinu.

Príroda chráneného územia Devínskej Kobyly leží na úpätí Malých Karpát. Na trojhodinovom výlete odhalíte nepoznané prírodné hodnoty, „obyvateľov“ oblasti a príbehy, ktorými je toto územie opradené. Na neveľkej rozlohe vás očaria nádherné výhľady, rozmanitosť vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov . Do trasy zapadá aj svetoznáma lokalita skamenelín Pieskovec- Sandberg, modelovaná treťohorným morom pred 15 miliónmi rokov.

V r. 1965 našli archeológovia stopy po pevnosti postavenej Rimanmi, ktorá bola súčasťou pohraničného opevnenia LIMES ROMANUS. Dnes je tu múzeum v prírode so zvyškami rímskeho tábora a osady, ktoré boli obývané od 2. polovice 1. stor. do konca 4. stor. (viď str. 24). Nachádzajú sa tu zvyšky rímskeho fóra, fragmenty stavieb a náhrobných kameňov či studňa. V pavilóne je množstvo dokladov o živote vojakov i civilistov v tejto výnimočnej lokalite.

Národná kultúrna pamiatka Devínsky hrad sa nachádza na úpätí brala nad sútokom riek Dunaj a Morava. Ľudia tu žili od mladšej doby kamennej. Toto strategicky významné miesto obývalo množstvo národov od Keltov, cez Rimanov, Gótov, Longobardov a mnohých ďalších.

Národná kultúrna pamiatka. Monumentálny pamätník a cintorín vojakov sovietskej armády, padlých pri oslobodzovaní Bratislavy. Na vrchole 39,5 m vysokého pylónu stojí 11- metrová socha Víťazný vojak od A. Trizuljaka. Bronzové kazetové dvere pamätnej siene zdobia reliéfy R.Pribiša. Slavín je zároveň krásnym parkom, miestom vychádzok a panoramatického výhľadu na mesto.

Postavili ho v rokoch 1830- 1832 na mieste staršieho špitála zo 16. Storočia podľa projektu Ignáca Feiglera st. V strede uličného krídla špitála je umiestnený kostol, ktorý svojím oválnym pôdorysom s radiálnymi kaplnkami pripomína kostol trinitárov.

Kostol je zasvätený zakladateľke rehole sv. Alžbete Uhorskej. Pri kostole sa nachádza kláštor so ženskou nemocnicou. Alžbetínky sa riadia regulou sv. Františka z Assisi, ktorého socha sa nachádza v kostole spolu so sochou sv. Antona Paduánskeho. Poslaním alžbetínok je aj dnes starostlivosť o chorých v nemocniciach.

Postavený v prvej polovici 18. Storočia pôvodne slúžil rádu trinitárov. Od r. 1854 je chrámom farnosti Najsvätejšej Trojice. Vnútri má kostol nádhernú klenbu s iluzívnou maľbou od A. Galli Bibienu (1740). Kostol je architektonicky podobný viedenskému Chrámu sv. Petra.

Zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému. Kostol patrí kapucínom, ktorí prišli do Bratislavy v r.1676. Vysvätený bol v roku 1717. Je typický svojou jednoduchou výzdobou. Nad hlavným portálom sa nachádza socha sv. Štefana Uhorského. Priestranstvo pred kostolom dopĺňa morový stĺp z r. 1723, pripomínajúci morovú epidémiu.