Zimný štadión Ondreja Nepelu - Oficiálny web

Kostol zasvätený sv. Alžbete Uhorskej je určite najkrajšou secesnou pamiatkou Bratislavy. Vysvätený bol 11. Októbra1913. Dominuje mu valcovitá veža (výška 36,8 m). Exteriér upúta modrou majolikou a glazovanou škridlou.

Dominantou Šafárikovho námestia, ktoré tvorí spojnicu historického centra a prvého bratislavského mosta cez Dunaj, je univerzita Komenského, najstaršia slovenská vysoká škola. Začala sa stavať v r. 1927 podľa projektu F.Krupku. Charakteristické je najmä polvalcové priečelie budovy. Dnes v nej sídlia rektorát UK a Právnická fakulta.

Noblesnú budovu z rokov 1911- 1915 postavili v eklektickom štýle na mieste barokovej sýpky z 18.storočia podľa projektu budapeštianskych architektov D.Jakaba a P.Komora. V minulosti a aj dnes sa v nej konajú honosné bály a spoločenské podujatia. Dnes je Reduta sídlom Slovenskej filharmónie.

Historická budova bola postavená v roku 1888 ako mestské divadlo podľa projektu viedenských architektov F.Fellnera a H.Helmera. Zachovali sa busty slávnych hudobných skladateľov umiestnené v oválnych otvoroch fasády, ako aj kamenné súsošie múzy Tálie od viedenského sochára T.Friedla a putti, postavičky detí symbolizujúce tragédiu a komédiu od V.Tilgnera, autora prekrásnej Ganymedovej fontány umiestnenej pred vstupom do divadla. Zobrazuje Ganymeda, ktorého orol unáša na Olymp, kde bude slúžiť bohovi Diovi. Za odmenu dostane večnú mladosť, ktorá dodnes vyžaruje z chlapcovej rozradostnenej tváre.

Rokokový letný palác z r. 1760 postavený pre predsedu Uhorskej kráľovskej komory grófa Antona Grassalkoviča a poradcu Márie Terézie. Prepychový palác bol vyhľadávaným miestom spoločenského života šľachty. Súčasťou paláca je záhrada, miesto prechádzok a koncertov. Stojí v nej kópia sochy Márie Terézie a fontána Mladosť od popredného slovenského sochára Tibora Bártfaya. Dnes sú reprezentačné priestory sídlom prezidenta Slovenskej Republiky.

Štvorposchodový rokokový dom postavený v roku 1760 s lichobežníkovým pôdorysom a uzučkým priečelím na šírku jednej izby a schodišťa je jedným z najkrajších domov v Bratislave. Názov dostal podľa sošky Krista, dobrého pastiera, na nároží. Dnes ponúka turistami vyhľadávané Múzeum hodín.

V roku 1302 bol vybudovaný gotický kostol klarisiek na mieste staršieho kláštora. Interiér neskôr dostal hodnotnú barokovú výzdobu. Dominantou aj stavebným skvostom je päťboká vežička.

Prvá humanistická vysoká škola vtedajšieho Uhorska, založená kráľom Matejom Korvínom v r. 1465. Mala obrovský význam pre rozvoj a šírenie myšlienok humanizmu v Uhorsku. Jedným z európskych vzdelancov, ktorí tu pôsobili, bol aj Johannes Müller Regiomontanus (1436 až 1476), ktorý prednášal o pohybe Zeme okolo Slnka už 100 rokov pred Galileom. V súčasnosti v nej sídli Vysoká škola múzických umení.

Ukážka vrcholného rokoka postavená v r. 1770. V pôvodných interiéroch bohato zdobených rokajovou ornamentikou je umiestnená okrem iného stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva, sochárstva a grafiky.

Najstaršia gotická sakrálna pamiatka Bratislavy (13. stor.) ukrytá za barokovou fasádou Kostola zvestovania Panny Márie. V 16. stor. miesto pasovania uhorských šľachticov za rytierov rádu zlatej ostrohy (súčasť korunovácie). Kaplnka sv. Jána Evanjelistu zo 14. stor. patrí medzi najvzácnejšie gotické pamiatky na Slovensku.

Jej medená elegantná cibuľovitá strecha je jedným zo symbolov mesta. Strechu gotickej veže z polovice 14. Stor. upravili v r. 1753 až 1758 do barokovej podoby. Má sedem poschodí. Na vrchole 51- metrovej veže je umiestnená socha archanjela Michala ako zabíja draka.

Primaciálny palác (1778- 1781) bol postavený namiesto pôvodného dvorca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi. Priečelie má prísne klasicistickú fasádu. Prvým majiteľom bol kardinál Jozef Batthyányi. Vrch paláca uzatvára impozantný čierny železný kardinálsky klobúk. Štít paláca zdobí rad alegorických sôch, ktoré vyjadrovali kardinálove ľudské vlastnosti a dosiahnuté hodnosti.

Jej história siaha až k začiatkom stredovekého mesta (13.stor.). Pôvodný románsky dom richtára Jakuba sa stal majetkom mesta a k nemu postupne pribudli Ungerov dom a Pawerov dom.
Najucelenejšou pamiatkou na neskorogotickú prestavbu je kaplnka sv. Ladislava s jedinečnými nástennými maľbami z 15. stor. V r. 1581 pribudli renesančné arkády. Nachádza sa tu Múzeum mesta Bratislavy, najstaršie v Bratislave (1868). Je tu expozícia feudálnej justície, ale aj pozoruhodné interiéry radničnej budovy, pôvodný inventár mestského súdnictva. Na krásnom renesančnom nádvorí sa v lete konajú kultúrne programy, z veže znejú koncerty.

Trojloďový gotický kostol, postavený na mieste pôvodného románskeho (dĺžka 69,37 m, šírka 22,85 m, výška 16,02 m). Veľkolepý je vnútorný lomený portál so zachovaným tympanónom. Jeho vnútro vypĺňa pozoruhodný reliéf Najsvätejšej trojice. Kostol má štyri kaplnky- kaplnku kanonikov, gotickú kaplnku českej kráľovnej Žofie, kaplnku sv. Anny a barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka. Portál južnej predsiene predstavuje najstaršiu renesančnú architektúru na území Slovenska.

Národná kultúrna pamiatka, Bratislavský hrad, je symbolom i dominantou mesta zároveň. Prvé stopy osídlenia pochádzajú z konca mladšej doby kamennej, nachádzajú sa tu pamiatky z doby keltskej, rímskej aj veľkomoravskej. Hrad prešiel gotickou aj renesančnou úpravou. Po bitke pri Moháči v r. 1526, keď Turci porazili uhorské vojská, sa stal sídlom Ferdinanda I. Habsburského (prestavba hradu). Najväčšie zmeny sa udiali počas vlády Márie Terézie(1740- 1780). 28.mája 1811 tu vypukol veľký požiar a hrad 150 rokov existoval ako ruina. Obnovy sa dočkal až po druhej svetovej vojne.

Najužší dom v Bratislave sa nachádza vedľa Michalskej brány, v priečelí meria len 130 cm.

(Hlavné námestie)
Na fasáde Starej radnice ukazuje výšku vody v meste počas
katastrofálnej povodne vo februári 1850.

(Hlavné námestie)
Kontrolná miera (0,777 m), tenká železná tyč so zárezmi, ktorá slúžila kupujúcim na trhu na overenie, či ich trhovníci neoklamali.

(Hlavné námestie)
Namaľovaný na fasáde Starej radnice pri gotickom arkieri. Podľa
povesti je to čertom zanechaný obraz krivoprísažného radného pána, ktorý chcel oklamať istú vdovu a obrať ju o majetok.

(Panská ulica)
O Posmievačikovi koluje veľa legiend. Jednou z nich je, že v období
stredoveku žil človek, ktorý spoza záclony pozoroval ľudí na ulici. Obyvatelia mesta ho chceli parodovať a na priečelie náprotivného domu umiestnili figúrku vyškierajúceho sa škriatka.

Ako živý zase zvedavo vyzerá spoza rohu pred rovnomennou reštauráciou na Laurinskej ulici. Zaujme svojím typickým postojom s fotoaparátom v ruke...

Opierajúci sa o lavičku na Hlavnom námestí priam pozýva okoloidúceho, aby si prisadol, oddýchol si, odfotografoval sa...

Máva svojím cylindrom na okoloidúcich na Sedlárskej ulici. Mnohí z nich ani netušia, že i dnes tu žijú pamätníci šviháka vo fraku, ktorý sa dlhé desaťročia pohyboval po meste a zabával obyvateľov

Železný klobúk s priemerom 180 cm a s hmotnosťou 150 kg. Nachádza sa na vrchole tympanónu Primaciálneho paláca.

Na rohu ulíc Panská a Rybárska brána. Je večne obkolesený veselými turistami a spokojne vyzerá z kanála.